Dedičnosť niektorých znakov flat coated retrieverov |
Základy genetiky
|
Každá bunka živého organizmu obsahuje v jadre chromozómy, ktorá u psov činí 39 párov - vždy jeden od otca a jeden od matky. Chromozómy obsahujú DNA, ktorá je nositeľkou genetickej informácie a vďaka ktorej je pes psom a vyzerá tak ako vyzerá. Lokus je miesto na chromozóme, v ktorom sa nachádza určitý gén. Gén je úsek DNA, ktorý kóduje syntézu bielkovín. Každý chromozóm nesie množstvo génov, ktoré kontrolujú prejav všetkých znakov a vlastností psa, vrátane jeho zdravia. Alternatívne formy génov sú alely, medzi ktorými môžu byť rôzne vzťahy. Ak je jedna alela nadradená nad inou, alela je dominantná (B). V prípade podriadenej, skrytej, neprejavenej alely ide o alelu recesívnu (b). Vplyv alel môže byť aj rovnaký, teda sa prejavia obe, vtedy hovoríme o kodominancii.
Monogénový typ dedičnosti sa obmedzuje na jeden lokus párového chromozómu, resp. na jeho dve alely. Ak má jedinec pár identických alel v lokuse, je homozygotom (dominantným - BB, alebo recesívnym - bb), a ak sú alely odlišné, jedinec je heterozygotom (jedna je dominantná, druhá recesívna - Bb). Existujú tri mendelove zákony, na základe ktorých je možné pochopiť samotnú dedičnosť a pravdepodobnosť prenosu znaku: 1. Zákon uniformity. Po krížení dominantného homozygota (BB) s recesívnym homozygotom (bb) je F1 generácia fenotypovo i genotypovo uniformná (Bb). To znamená, že budú mať všetci potomkovia rovnaké znaky a rovnaké gény. P: BB x bb F1: Bb 2. Zákon segregácie a stálych štiepnych pomerov. Monohybrid vytvára geméty dvojakého typu, zhodné s pôvodnými rodičovskými typmi. Potomstvo heterozygotov štiepi v presných číselných pomeroch. Aby sme to pochopili - potomstvo dvoch heterozygotov (Bb x Bb) budú mať stále presné číselné pomery: F1: Bb x Bb F2: BB, 2xBb, bb Pri úplnej dominancii dostaneme genotypový štiepny pomer 1:2:1 (geneticky) a fenotypový pomer 3:1 (vo vonkajšom prejave znaku). 3. Zákon o nezávislej kombinovateľnosti alel. Alely jednotlivých znakov sa zostavujú v pohlavných bunkách v toľkých kombináciách, koľko je ich možných medzi nezávislými veličinami. K štiepeniu každého páru dochádza nezávisle na iných alelových pároch. To znamená, že alely v jednom lokuse sa párujú nezávisle na iných génoch a v kombinácii s inými lokusmi dostaneme veľké množstvo genotypových i fenotypových variácií (pozri príklad v dedičnosti farieb). |
Dedičnosť sfarbenia u FCR
|
FCR v 3 farbách
Foto (c) Kateřina Mráčková |
|
Aby sme porozumeli "farbám" u psov, musíme vedieť, že samotná farba u cicavcov závisí od prítomnosti pigmentu melanínu v koži a v chlpe. Sú dva typy tohto pigmentu, ktorá dáva podstatu sfarbenia psa. Feomelanín je známy ako červený pigment, ktorý zahŕňa všetky farby od tmavej červenej po svetlú krémovú, vrátane zlatej, žltej a oranžovej. Feomelanín sa tvorí iba v srsti, teda neovplyvní farbu nosa alebo očí. Eumelanín dáva podstatu pre všetky ostatné farby. Sama o sebe je čierna, no vplyvom rôznych iných génov sa môže premeniť na hnedú, modrú alebo striebornú. Vplyvom alel týchto génov sa nemení len farba srsti, ale aj farba nosa, dúhovky a slizníc.
U flatov štandard povoľuje sfarbenie čisto čierne alebo pečeňové. Veľa ľudí ale nevie, že existuje u flatov aj neštandardná farba - farba žltá. Poďme sa pozrieť na dedičnosť týchto farieb a súvislosti medzi nimi. Keďže všetky farby geneticky súvisia medzi sebou, nemožno popísať dedičnosť len jednej farby samo o sebe. Rozoberieme si teda všetky farby dokopy. Čierna farba sa viaže v prvom rade s lokusom E, ktorý podmieňuje samotnú tvorbu eumelanínu a taktiež umožňuje prejav ostatných "farebných génov", teda jedince s alelou E budú všetky čierne, resp. inej tmavej farby vplyvom ďalších génov. V praxi to znamená, že jedince s genotypom EE a Ee budú všetky čierne, resp. inej tmavej farby. Jedince s genotypom ee (teda recesívni homozygoti) budú červení, resp. svetlí, pretože tento genotyp neumožňuje tvorbu tmavého eumelanínu. Ďalším dôležitým lokusom pre konečné sfarbenie srsti psov je lokus B. Dominantná alela B podmieňuje ako konečné sfarbenie čiernu farbu. Jedince s genotypom bb sú celé hnedé, resp. čokoládové, pečeňové, červené, vrátane slizníc a nosu. Farba očí je v tomto prípade tiež svetlejšia. Posledným, nemenej dôležitým lokusom pri farbách flatov je lokus K, ktorý je zodpovedný za sýtu čiernu farbu. Na to, aby sa u psov prejavila sýta čierna farba, je potrebné, aby sa v jeho genotype objavila aspoň jedna dominantná alela E a aspoň jedna dominantná alela K. Recesívny homozygot kk umožňuje len plnohodnotný prejav iných lokusov, ktorý ale u flatov nie je podstatný, tento genotyp sám o sebe nenesie žiadnu farbu. A teraz zjednodušene: Čierne jedince môžu mať genotypy: BBEEKK - čisto čierne jedince, nenesú alelu ani pre pečeňovú, ani pre žltú farbu, BbEEKK - čierne jedince nesúce alelu pre pečeňovú farbu, ale nie pre žltú, BBEeKK - čierne jedince nesúce alelu pre žltú farbu, ale nie pre pečeňovú, BbEeKK - čierne jedince nesúce alelu pre pečeňovú, aj pre žltú farbu. Pečeňové jedince môžu mať genotypy: bbEEKK - čisto pečeňové jedince, nenesú gén pre žltú farbu, ale pre čiernu áno, ktorá sa ale neprejaví, bbEeKK - pečeňové jedince nesúce gény pre žltú farbu aj pre čiernu farbu, ktorá sa ale neprejaví. Žlté jedince môžu mať genotypy: BBeeKK - žlté jedince, nenesú alelu pre pečeňovú farbu, ale pre čiernu áno, ktorá sa ale neprejaví, BbeeKK - žlté jedince nesúce alelu pre pečeňovú farbu aj čiernu farbu, ktoré sa ale neprejavia. Čo to znamená v praxi? Po dvoch čiernych rodičoch môže mať potomstvo akúkoľvek farbu, záleží na genotypovom založení rodičov. Po čiernych a pečeňových rodičoch sa môžu vo vrhu vyskytnúť čierne, pečeňové, aj žlté jedince - zase záleží na genotypovom založení rodičov. Po dvoch pečeňových rodičoch budú čisto pečeňové, prípadne žlté jedince, ale nikdy nebude čierne potomstvo. Po pečeňových a žltých rodičoch môžu byť vo vrhu zase všetky farebné kombinácie, v závislosti od genotypu rodičov. Samozrejme, v istom pomere. Po dvoch žltých rodičoch nikdy nebudú šteniatka ani čierne, ani pečeňové. Pre názornú ukážku si spravme kombináciu dvoch čiernych jedincov, ktorí nesú alelu pre pečeňovú aj žltú farbu. P: BbEeKK x BbEeKK F1: BBEEKK, BBEeKK, BBeeKK, BbEEKK, BbEeKK, BbeeKK, bbEEKK, bbEeKK, bbeeKK (P: čierny x čierny F1: 4 x čierny, 3x žltý, 2x pečeňový jedinec) 
|
Dedičnosť dĺžky srsti
|
Existuje niekoľko génov kódujúce dlhé osrstenie u psov, nie všetky sú ale ešte známe. Väčšia týchto génov je ale recesívnych. To znamená, že dlhú srsť bude mať len recesívne homozygotný jedinec (ll). Dominantná alela (L-) kóduje krátke osrstenie. Všetky jedince flatov majú teda genotyp ll.
V praxi to znamená, že ak skrížime napríklad flata s labradorom, ktorý je krátkosrstý, všetky šteniatka budú mať krátku srsť a budú mať genotyp Ll. |
|
I am Eywa at Oasis of Peace (maj. Viktória Garaiová)
Foto (c) Viktória Bašťovanská |
Spracovala: Viktória Garaiová
